Tohtoročnú sezónu sme začali s Ľubkou na naše pomery celkom skoro – v marci. Vzhľadom na to, že sme sa prihlásili na HERO X, chceli sme byť dostatočne pripravení a hlavne bolo potrebné natrénovať potrebnú dĺžku kilometrov a výškových metrov. Kto už bol na HERO-vi vie, o čom hovorím. S Ľubkou sme preto začali kratšími výjazdmi a nakoniec sme sa prepracovali od krátkej až k strednej trati Svätojurského maratónu, ktorý mal byť pre nás oficiálnym začiatkom vážnej prípravy a brali sme ho ako odrazový mostík do sezóny. Po mojej minuloročnej komplikovanej príprave na HERO 2018 som vedel, že je možné pripraviť sa aj behom troch mesiacov, ale len na štýl „dať to“ – áno išiel som 86 km HERO desať hodín. Ľubka to brala ako brutálnu výzvu a vedela, že bude potrebné veľa jazdiť, tak ako aj ďalší kamaráti, ktorí sa rozhodli, že pôjdu na HERO X s nami. Ľubka na začiatku sezóny prešla na SPD – áno bolo aj pár ľahších pádov. Postupne naberala odvahu aj v prudkých výjazdoch a pochvaľovala si, ako jej SPD-čka pomáhajú lepšie šliapať a občas šetriť svaly. Jej progres vzhľadom na jej bikerske skúsenosti bol neuveriteľný a začínala si veriť aj v zjazdoch. Celá naša príprava bola podriadená jedinej úlohe – dostať ju v limite do cieľa 60 km trate HERO X. Čo však čert nechcel a nikto sme s tým nepočítali, jeden výjazd po stopách Svätojurskej 42-ky sa skončil v poslednom zjazdíku nad vinohradmi pádom. Ten zjazd sme išli niekoľkokrát a nebol vôbec ťažký, no jedno malé podšmyknutie biku a pád na rameno znamenal len jedno – zlomená kľúčna kosť, operácia a koniec sezóny.
Všetci vieme, že pády jednoducho patria k biku, ale ak k tomu príde, vždy nás to prekvapí. Dôležité však vždy je, aby sa to zaobišlo bez vážnych následkov a mohli sme sa postupne opäť vrátiť k tomu, čo nás baví. Ľubke prajeme skoré uzdravenie bez následkov a bezproblémový návrat na bike.
Bike team Karpaty